provoquer
PracticeMeaning: to provokeGroup: er-verbLevel: A2
present
| je | provoque |
| tu | provoques |
| il | provoque |
| nous | provoquons |
| vous | provoquez |
| ils | provoquent |
imperfect
| je | provoquais |
| tu | provoquais |
| il | provoquait |
| nous | provoquions |
| vous | provoquiez |
| ils | provoquaient |
subjunctive
| je | provoque |
| tu | provoques |
| il | provoque |
| nous | provoquions |
| vous | provoquiez |
| ils | provoquent |
future
| je | provoquerai |
| tu | provoqueras |
| il | provoquera |
| nous | provoquerons |
| vous | provoquerez |
| ils | provoqueront |
conditional
| je | provoquerais |
| tu | provoquerais |
| il | provoquerait |
| nous | provoquerions |
| vous | provoqueriez |
| ils | provoqueraient |
passe-compose
| j' | ai provoqué |
| tu | as provoqué |
| il | a provoqué |
| nous | avons provoqué |
| vous | avez provoqué |
| ils | ont provoqué |